in

Človek

1. To, že som človek, mám spoločné so všetkými ľuďmi. Že vidím a počujem a jem a pijem, mám spoločné so všetkými zvieratami. Ale to, že som, je vlastné iba mne a patrí to iba mne a nikomu inému, žiadnemu inému človeku, ani anjelovi, ani Bohu, až na to, že som s ním jedno. (Eckhart)

2. Nesnaž sa byť úspešným človekom, radšej sa snaž byť hodnotným človekom. (Einstein)

3. Človek je ten, kto v sebe nosí vyššiu bytosť, než je sám. (Exupéry)

4. Dlho musí žiť, kto sa chce stať človekom. (Exupéry)

5. Ja potrebujem predovšetkým človeka, ktorý je oknom otvoreným k mori, a nie zrkadlom, ktoré ma nudí. (Exupéry)

6. Človek je tým čím je, a nie tým, čo je vyjadrené. (Exupéry)

7. Človek je zmes svetla a tmy; šachovnica bielych a čiernych polí. (kard. Faulhaber)

8. Tri otázky sa týkajú každého človeka – utrpenie, smrť a vina. (V.E.Frankl)

9. Človek je rozmanitosť v jednote a jednota napriek rozmanitosti. (V.E.Frankl)

10. Iba človek môže klásť otázku po zmysle, pochybovať o zmysle svojho bytia. (V.E.Frankl)

11. Byť človekom znamená byť vedomý a byť zodpovedný. (V.E.Frankl)

12. Ako neurológ ručím za to, že je úplne legitímne považovať počítač za model povedzme centrálneho nervového systému. Chyba je až v tvrdení, že človek nie je nič, než počítač. (V.E.Frankl)

13. Podstatným znakom ľudského bytia je to, že sa nachádza v polárnom poli napätia medzi tým čo je a medzi tým, čo má byť, že stojí tvárou v tvár zmyslu a hodnotám, ktoré na neho kladú požiadavky. (V.E.Frankl)

14. Človek začína byť vo vlastnom zmysle človekom až tam, kde ho práve nie je možné vypočítať z danej skutočnosti a prirodzenej viazanosti, ďaleko skôr predstavuje sebe samému zadanú možnosť. (V.E.Frankl)

15. Celým človekom je človek vlastne len tam, kde sa úplne rozplýva v nejakej veci, kde je úplne oddaný nejakej inej osobe. A úplne sebou sa stáva tam, kde sám seba prehliada a zabúda na seba. (V.E.Frankl)

16. Človek je dieťaťom svojho veku. (Freud)

17. Keby sa jednotlivec cítil primárne občanom sveta a keby mohol byť na ľudstvo a jeho výsledky pyšný, objektom jeho narcizmu by sa stalo skôr ľudstvo ako celok, než jeho sváriace sa zložky. (E.Fromm)

18. A tak je od okamihu svojho zrodenia zmietaný medzi dvoma tendenciami: jednou, vynoriť sa k svetlu, a druhou, vrátiť sa späť do lona; jednou, ktorá ho ženie do dobrodružstva a druhou, ktorá v ňom volá po istote; jednou, ktorá ho núti do riskantnej nezávislosti, druhou, ktorá túži po ochrane a závislosti. (E.Fromm)

19. Človek má ako ostatné zvieratá inteligenciu, ktorá mu dovoľuje použiť k dosiahnutiu bezprostredných praktických cieľov myšlienkové procesy; má však okrem toho ešte inú mentálnu vlastnosť, ktorú živočích nemá. Je si vedomý seba samého, svojej minulosti i svojej budúcnosti, ktorou je smrť; svojej malosti a bezmocnosti; je si vedomý druhých ako druhých – ako priateľov, nepriateľov alebo ako cudzincov. Človek prekračuje všetok ostatný život, pretože je pop prvý krát životom vedomým si seba samého. (E.Fromm)

20. Človek stojí tvárou v tvár strašnému konfliktu, že je v prírode väzňom, a že je napriek tomu slobodný vo svojich myšlienkach; konfliktu byť časťou prírody, a predsa byť akoby jej vrtochom; nebyť ani tu, ani tam. (E.Fromm)

21. Základná potreba splynúť s druhým človekom, aby sme prekročili väzenie svojej odlúčenosti, je úzko spätá s iným špecificky ľudským prianím, s prianím poznať „tajomstvo človeka“. (E.Fromm)

22. Jediná cesta plného poznania je v akte lásky: tento akt prekračuje medze myslenia, prekračuje medze slov. Je to odvážne ponorenie do zážitku spojenia. Avšak myšlienkové poznanie, t.j. poznanie psychologické je nutnou podmienkou pre plné poznanie v akte lásky. (E.Fromm)

23. Čím ďalej prenikáme do hĺbky svojej bytosti či bytosti niekoho iného, tým viac sa nám vymyká cieľ poznania. (E.Fromm)

24. Moderný človek sa premenil v tovar; prežíva svoju životnú energiu ako investíciu, ktorá mu je prostriedkom k dosiahnutiu čo najväčšieho zisku so zreteľom k jeho postaveniu a k situácii na trhu osobností. Odcudzil sa sám sebe, ostatným ľuďom i prírode. Jeho hlavným cieľom je výhodný kšeft jeho schopností, vedomostí – jeho samého, jeho „osobnostného balíčka“ s inými, ktorý majú rovnaký zámer spravodlivého a výhodného kšeftu. Život nemá iný cieľ než pohyb, inú zásadu než zásadu spravodlivého kšeftu, iné uspokojenie než konzumovať. (E.Fromm)

25. Ak si človek pestuje o sebe ilúzie, môžu mu poslúžiť ako barly, pretože nevie stáť na vlastných nohách, barly jeho slabosť však len zvyšujú. (E.Fromm)

26. Kristus, nový Adam… v plnej miere odhaľuje človeka samému človeku a dáva mu najavo jeho vznešené poslanie. (GS 22)

27. Človek je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel kvôli nemu samému. (GS 24)

28. Ako môže človek poznať sám seba? Pozorovaním nikdy, skôr však konaním. Skús urobiť svoju povinnosť a budeš vedieť hneď, čo je v tebe. (Goethe)

29. Čím viac som poznával život ľudí, tým radšej som mal svojho psa. (Goethe)

30. Posledný, kto opustí krajinu, zhasne svetlo. (Graffiti)


31. Opica sa tak dlho stavala na zadné, až sa z nej stal človek. (D.Hevier)

32. Ľudia sú už takí, že obdivujú zrázy hôr, obrovské vlny mora, mohutné toky riek, šírku oceánu a cesty hviezd, ale na seba zabúdajú. (sv.Augustín)

33. Človek a Boh patria spolu. (sv.Augustín)

34. Filozof chce vedieť čo je svet, aby mohol vedieť, čo je človek. (Bogliolo)

35. Kozmológia uvažuje o človekovi ako o stredobode vesmíru. (Bogliolo)

36. Človek nestačí na seba samého. (L.Boros)

37. Verím v človeka a na tom trvám, rovnako ako verím v prírodu a trvám na tom, keď vidím, ako v púšti rozkvitne malý kvietok. (P.Bosmans)

38. Sú tri skupiny ľudí – jedni spôsobujú to, čo sa deje, druhí iba očakávajú, čo sa udeje. Tí tretí sa nestačia čudovať čo sa to do kelu deje. (M.Bubák)

39. Človek je človekom pokiaľ má vzťah k človeku. Duch nie je v človeku, ale medzi Ja a Ty. (M.Buber)

40. Človek je vstupnou bránou do transcendentna. (M.Buber)

41. Človek je vynález lásky a bol stvorený k láske. (E.Cardenal)

42. Každý človek je ako ho nebo utvorilo a niekedy o poriadnu porciu horší. (Cervantes)

43. To, čo robí človeka je srdce. (Cicero)

44. Človek je v podstate bytosť nespokojná s tými ostatnými. (J.Čapek)

45. Čím viac sa poslanie Cirkvi obracia na človeka, tj. čím viac sa ono stáva antropocentrickým, tým viac sa ono musí upevniť a zdokonaliť v teocentrickom zmysle: musí byť totiž v Kristu zamerané na Otca. (DiM J.P.II.)

46. Človek nemá byť ani obielený hrob, ani zanedbaný svätostánok, ale chrám Ducha Svätého. (A.Dermek)

47. Muži a ženy sú najhorší ľudia na svete. (D.Dušek)

48. Každý človek je zrodený pre druhého. (Africké príslovie)

49. Nič nie je obdivuhodnejšie, než človek. (Antigon)

50. Človek je politický živočích. (Aristoteles)

51. Najpozoruhodnejšie na človeku je jeho schopnosť myslieť. (Aristoteles)

52. Je to svet v malom, pretože je zložený z celého tvorstva na celom svete. (sv.TA I q.91 a.1)

53. Zvieratá majú tvár zohnutú k zemi – na hľadanie pokrmu – človek má tvár zdvihnutú, aby cez zmysly a hlavne zrakom, ktorý je jemnejší a ukazuje viac z rozličností vecí, mohol voľne na všetkých stranách poznávať zmyslové i nebeské i pozemské, aby zo všetkých zbieral rozumovú pravdu. (sv.TA I q.91 a.3)

54. A preto, ako prvý človek bol ustanovený v dokonalom stave čo do tela, aby hneď mohol rodiť, tak tiež bol ustanovený v dokonalom stave čo do duše, aby hneď mohol iných poučovať a riadiť. (sv.TA I q.94 a.3)

55. Je od prirodzenosti občiansky, tj. spoločenský. (sv.TA I q.96 a.3)

56. Človek sa líši od ostatných nerozumných tvorov tým, že je pánom svojich skutkov. (sv.TA II/I q.1 a.1)

57. Človek, ak je dokonalý v čnosti, je najlepší živočích. Keď však je odlúčený od zákona a spravodlivosti, je najhorší zo všetkých, pretože človek má zbrane rozumu k vybudeniu všetkých dychtivostí a surovostí, ktoré nemajú iné živočíchy. (sv.TA II/I q.95 a.1)

58. Človek je bytosť menlivá, je stály len v nestálosti. (sv.T.Aquinský)

59. Rozum je pre človeka prirodzenosťou. Čokoľvek je proti rozumu, je proti prirodzenosti človeka. (sv.T.Aquinský)

60. Človek je myslený ako možnosť. (sv.Augustín)

61. Priepastná hĺbka je človek. Ani ja sám nepochopím celé svoje bytie. (sv.Augustín)

62. V človeku je obraz Boží tak, ako je obraz kráľa na striebornej minci. (sv.Augustín)

What do you think?

Written by admin

Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Loading…

0

Čas

Aké ryby, také akvárium