Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský)
Myšlienky.sk
7777 + 3333 myšlienok
 


Hľadaj:

 

Myšlienky > Láska > Manželstvo

MYŠLIENKY

1. Nie sú nešťastné manželstvá, sú nešťastní ľudia a manželstvo ich len ukazuje. (H.Fosdick)


2. Sedem rokov je potrebných, aby sa znova vrátil prvý rok manželstva. (Franc.príslovie)


3. Láska existuje iba k jednej osobe ako takej, k ženskej neosobe žiadna láska existovať nemôže. K nej potom nemôže existovať ani žiadna vernosť: neosobe zodpovedá nevera. (V.E.Frankl)


4. Namiesto toho, aby sa vzájomne hľadali, a tak našli seba samých tým, že by našli onú jedinečnosť, jednorázovosť, ktorá až tak činí druhého milovaniahodným a vlastný život hodným života, vyjdú obidvaja naprázdno. V druhom nájdu iba neosobný typ, ktorý práve letí a ktorému sa chcú podobať. (V.E.Frankl)


5. Láska je individualizovaný partnerský vzťah a stála zmena partnera mu odporuje. (V.E.Frankl)


6. Kde sa uzatvára manželstvo bez lásky, tam čoskoro vznikne láska bez manželstva. (B.Franklin)


7. Ľudia sú podivné bytosti. Ako je ľahké stretnúť sa v spoločnosti a aké ťažké je byť vydaný životu vo dvojici. (E.Frenchl)


8. Jadro potreby spojenia, na ktorej závisí život ľudského druhu, je práve mužsko-ženská polarita. (E.Fromm)


9. Keď si muž a žena uvedomili sami seba a jeden druhého, uvedomili si svoju odlúčenosť a rozdielnosť, pretože patria k rôznym pohlaviam. Ale zatiaľ čo poznávajú svoju odlúčenosť, zostávajú si cudzí, pretože sa ešte nenaučili milovať jeden druhého - ako je jasne vidieť z toho, že Adam sa obhajuje tým, že Evu obviňuje, miesto toho, aby ju hájil. Vedomie ľudskej odlúčenosti bez opätovného spojenia láskou je zdrojom cudnosti. Je zároveň i zdrojom pocitu viny a úzkosti. (E.Fromm)


10. Polarita medzi mužskými a ženskými princípmi existuje tiež vo vnútri každého muža a každej ženy. Rovnako ako fyziologicky muž i žena majú hormóny druhého pohlavia, sú bisexuálni i v psychologickom zmysle. Nosia v sebe princíp prijímania i prenikania, hmoty i ducha. Muž - i žena - nájde spojenie vo vnútri seba len v spojení svojej mužskej i ženskej polarity. Táto polarita je základom všetkej tvorivej schopnosti. (E.Fromm)


11. Nie sú vzácne prípady, kedy dvaja „zamilovaní“ ľudia necítia lásku k niekomu inému. Ich láska je v skutočnosti sebectvo vo dvojici, sú to ľudia, ktorí sa navzájom stotožňujú a riešia problém odlúčenosti rozšírením jediného indivídua na dve. (E.Fromm)


12. Láska by mala byť v podstate aktom vôle, rozhodnutím oddať celý svoj život životu iného človeka. V tom je skutočne racionálne jadro idey o nerozlučiteľnosti manželstva, základ mnohých foriem tradičného manželstva, v ktorých si partneri nikdy nevyberajú, ale sú pre seba vyberaní, a predsa sa predpokladá, že sa budú milovať. (E.Fromm)


13. Predpokladá sa, že láska je výsledkom spontánnej citovej reakcie, náhleho prepadnutia neodolateľnému citu. V tejto perspektíve sa pozerá len na zvláštnosti obidvoch ľudí, a nie na to, že všetci muži sú časťou Adama a všetky ženy časťou Evy. Zanedbáva sa jeden významný činiteľ erotickej lásky - vôľa. (E.Fromm)


14. Milovať niekoho nie je len silný cit - je to rozhodnutie, je to úsudok, je to sľub. Keby láska bola len cit, nebolo by základu pre sľub večnej lásky. Cit prichádza a môže prejsť. Ako môžem usudzovať, že bude trvalý, ak môj akt nezahŕňa úsudok a rozhodnutie. (E.Fromm)


15. Sú teda pravdivé obidva názory: to, že erotická láska je celkom individuálna príťažlivosť, i druhý, že erotická láska je len aktom vôle - alebo by snáď bolo správnejšie povedať, že pravda nie je ani na jednej ani na druhej strane. Z toho vyplýva, že idea vzťahu, ktorý sa dá ľahko zrušiť, ak nie je úspešný, je rovnako nesprávna ako idea, že vzťah nesmie byť pretrhnutý za žiadnych okolností. (E.Fromm)


16. V „láske“ človek konečne nachádza útulok pred samotou. Uzatvára sa dvojspolok proti svetu a sebectvo á deux sa mylne pokladá za lásku a dôvernosť. (E.Fromm)


17. Infantilní manželia. Ak nestačí žena po nejakej dobe plniť ich fantastické očakávania, začínajú vznikať konflikty a mrzutosti. Keď žena muža stále neobdivuje, keď chce žiť svojím vlastným životom, keď chce sama lásku a ochranu, alebo v najposlednejších prípadoch keď nie je ochotná prehliadať jeho milostné pletky s inými ženami (alebo dokonca prejavovať obdivný záujem o ne), muž sa cíti hlboko sklamaný a ranený a obvykle zdôvodňuje tento pocit myšlienkou, že žena „ho nemiluje, je sebecká, panovačná“. (E.Fromm)


18. Nedostatok blízkosti medzi nimi ich tiež zároveň zbavuje spontánnosti v ich vzťahoch k deťom. Malé dievčatko v takomto ovzduší naráža na „korektnosť“, ktorá však nepripúšťa blízky kontakt s otcom či matkou, a je preto zmätená a vystrašená. Nikdy s istotou nevie, čo vlastne rodičia myslia, alebo cítia; v ovzduší je vždy prvok neznámeho, prvok tajomstva. Dievčatko preto uniká do svojho vlastného sveta, sníva s otvorenými očami a to neskôr pokračuje v jej milostných vzťahoch. (E.Fromm)


19. Koľko zasnúbených či novomanželských párov spriada sny o blaženosti svojej lásky v budúcnosti, zatiaľ čo v skutočnosti sa už začínajú navzájom nudiť. (E.Fromm)


20. Ak som panovačný, nerozhodný alebo lakomý, obviňujem z týchto nedostatkov svojho partnera a podľa povahy svojho charakteru ho chcem buď vyliečiť, alebo potrestať. Partner robí to isté - a tak sa nám obidvom darí nevšímať si vlastných problémov, a tým i nerobiť nič, čo by pomohlo k ich riešeniu. (E.Fromm)


21. Skutočné spory medzi dvoma ľuďmi, spory, ktoré nemajú len zakrývať či premietať na inú rovinu, ale prežívajú sa na hlbokej úrovni vnútornej reality, ku ktorej patria, nie sú deštruktívne. vedú k objasneniu, vyvolávajú krízu, z ktorej obidvaja účastníci vychádzajú silnejší a múdrejší. (E.Fromm)


22. Koľko žien si myslí, že ich muž je neschopný a hlúpy, pretože nedosahuje fantastické predstavy rytiera bez bázne a hany, ktorú si vytvorili v detstve. (E.Fromm)


23. Omyl, že človek môže mať lásku ich zaviedol k tomu, že prestali milovať. Teraz namiesto toho, aby milovali druhého, zaisťujú to, čo dohromady vlastnia. Je to odporné vlastníctvo. Ego + ego = rodinné ego. (E.Fromm)


24. Láska je dieťaťom slobody - zbožňovateľ bohyne lásky sa stáva pasívnym konzumentom a vedie ho to k nude a k agresii. (E.Fromm)


25. V dobrom manželstve vyžaduje jeden od druhého málo. V krásnom sa všetko dáva a prijíma. (J.O.Gasset)


26. Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ... vzniká manželskou zmluvou, v ktorej je neodvolateľný osobný súhlas na trvalý záväzok, a to aj pred spoločnosťou, v ktorom sa manželia obapolne dávajú a prijímajú. (GS 48)


27. Svojou prirodzenou povahou sú manželstvo a manželská láska zamerané k plodeniu a výchove detí a v nich nachádzajú svoje vyvrcholenie. (GS 48)


28. Dobro manželov, potomstva a spoločnosti. (GS 48)


29. Táto láska, potvrdená obojstranným súhlasom a nadovšetko spečatená Kristovou sviatosťou je nerozlučne verná v šťastí i nešťastí, a preto vylučuje každé cudzoložstvo a rozvod. (GS 49)


30. Deti sú najvzácnejším darom manželstva. (GS 50)


Ďalšie myšlienky



(c) 1998-2018 Jozef Červeň & LTC, Všetky práva vyhradené.