Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský)
Myšlienky.sk
7777 + 3333 myšlienok
 


Hľadaj:

 

Myšlienky > Náboženstvo > Viera

MYŠLIENKY

11. Videl som zomierať presvedčených ateistov, ktorí svojím umieraním ukázali to, čo neboli schopní ukázať životom: Objavila sa u nich úplná dôvera, ktorá nevie o tom, komu je prejavovaná, ani o tom, čomu sa tu dôveruje, a predsa vzdoruje poznaniu o neblahej prognóze. (V.E.Frankl)


12. Pomocou vedomého vyjasnenia vlastného vzťahu k Bohu v otvorenom „spore“ sa môžeme zbaviť nevedomých prenosov a prdchádzať im a tak môže byť upravená cesta k vedomému rozhodnutiu pre vieru. Bez tohoto vyjasnenia vzťahov nie je natrvalo možná samostatná viera a duchovný rast. (K.Frielingsdorf)


13. V jednom kurzu pre rehoľné predstavené zo šiestich kontinetov každá účastnica zostavila súpis priorít pre normálny deň, mesiac a predošlý rok. Veľký počet sestier menoval ako prvú prioritu „výkon a aktivitu“. Boli prekvapené zistením, že sa v ich zozname priorít vlastne nevyskytovali dôležité prvky ako napr. vzťah k Bohu, čas modlitby, odpočinku, ticha, meditácie alebo sviatosti. Na to poukazuje to, koľko času sa čomu venuje. (K.Frielingsdorf)


14. Ten, kto v Boha veril, i keď podľa neho nežil, sa cítil byť povýšený nad človekom, ktorý žil podľa Boha, ale nemal „vieru“ v neho. (E.Fromm)


15. Prežívame regresiu k modlárskej koncepcii Boha. Je pravda, že v náboženských kultúrach, ako napríklad v stredoveku, ľudia pozerali na Boha ako na pomáhajúceho otca či matku. Ale zároveň brali Boha i vážne v tom zmysle, že najdôležitejším cieľom jeho života bolo učiniť „spasenie“ najvyššou métou, ktorej sa podriaďovala všetka ich životná činnosť. (E.Fromm)


16. Človek skutočne náboženskej kultúry sa dá prirovnať k osemročnému dieťaťu, ktoré potrebuje otcovu pomoc, ktoré však už začína vteľovať jeho učenie a zásady do svojho života. Dnešný človek sa skôr podobá trojročnému dieťaťu, ktoré volá otca, keď ho potrebuje, ale ináč, keď sa hrá, je celkom sebestačné. (E.Fromm)


17. Za iracionálnu vieru považujem takú vieru (v človeka či ideu), ktorá je založená na podriadení človeka iracionálnej autorite. V protiklade k tomu racionálna viera je presvedčenie, ktoré má svoje korene vo vlastnej skúsenosti myslenia či cítenia. (E.Fromm)


18. Zatiaľ čo iracionálna viera znamená prijímať niečo len preto, že autorita či väčšina to tvrdí, racionálna viera je nezávislé presvedčenie založené na vlastnom tvorivom pozorovaní a myslenie napriek mysleniu väčšiny. (E.Fromm)


19. Veriť vyžaduje odvahu, schopnosť riskovať, ochotu prijať bolesť i sklamanie. Kto trvá na istote a bezpečí ako na hlavných podmienkach života, nemôže mať vieru. (E.Fromm)


20. Ten, kto nemá racionálnu vieru, trpí premierou úzkostí o dieťa, nespavosťou alebo neschopnosťou k akejkoľvek tvorivej práci; alebo je podozrievavý, nevie sa k nikomu priblížiť, má sklon k hypochondrii, je neschopný robiť si akékoľvek dlhodobejšie plány. (E.Fromm)


21. Moc tých, ktorí vieru hlásajú a obhajujú sa javí ako neotrasiteľná. A kto by si neprial mať takúto istotu, keď to nestojí nič viac, než vzdať sa vlastnej nezávislosti. (E.Fromm)


22. Bolo by lepšie hovoriť, že človek je vo viere, než že má vieru. (E.Fromm)


23. Hebrejsky viera znie emunah a znamená istotu. Z tohto amen znamená iste. (E.Fromm)


24. Viera v Boha je overovaná vnútornou skúsenosťou božských kvalít v sebe samom. je to nepretržitý aktívny proces sebatvorenia. Od Krista večne sa rodiaci sám podľa svojich síl. (E.Fromm)


25. Istota mojej viery vychádza z môjho prežívania, nie z podriadenia sa autorite, ktorá mu túto vieru predpisuje. (E.Fromm)


26. Sme tým, čomu sme oddaní a čomu sme oddaní, to motivuje naše správanie. (E.Fromm)


27. Človek nemá inštinkty a preto potrebuje cieľ úplnej oddanosti, stredobod všetkých svojich námah ako základ pre svoje skutočné, účelné a nielen proklamované hodnoty. (E.Fromm)


28. Rozpor medzi vierou, ku ktorej sa ľudia hlásia a denným životom je treba počítať medzi najzávažnejšie omyly našej doby. (GS 43)


29. Veriaci slúži Bohu, fanatik kladie Boha do služieb sebe. Veriaci sa bojí Boha, fanatik Božím menom vyhráža iným. Veriaci je pre ľudstvo milosťou, fanatik ranou. (G.Gilbert)


30. Vo svete zbavenom ideí vládnu príšery. (F.Goya)


31. Viera nemá zásluhy, ak jej ľudský rozum dáva dôkazy. (sv.Gregor Veľký)


32. Medzi vedou a vierou nemôžu vznikať skutočné rozpory. Povedané Goethovými slovami, každá z týchto oblastí duchovného života človeka má svoju vlastnú partitúru. Rozpory naopak vznikajú - a celkom zákonite - jednak medzi vedou a pavedou, a ďalej medzi náboženskou vierou a poverami. (J.Grygar)


33. To, čomu možno ľahko uveriť, nestojí za to, aby sme tomu uverili. (Alain)


34. Keby sa lepšie poznali pohanskí myslitelia, lepšie by sa chápala prevaha kresťanstva. (bl.Ambróz Traversari)


35. Verím, aby som rozumel. (sv.Anzelm)


36. Viera predpokladá prirodzené poznanie. (sv.TA I q.2 a.2)


37. Tie veci, ktoré sú z viery, nemôžu odporovať prirodzenému rozumu a naopak. (sv.TA I q.1 a.8)


38. Začiatok viery nie je v nás. (sv.TA II/I q.13 a.4)


39. Nevera je posledný hriech, ku ktorému je človek niekedy privedený inými hriechmi. (sv.TA II/I q.50 a.1)


40. Vyznanie viery je nutné ku spáse iba vtedy, ak je v nebezpečenstve Božia česť alebo prospech blížneho. (sv.TA II/II q.2 a.5)


Ďalšie myšlienky



(c) 1998-2018 Jozef Červeň & LTC, Všetky práva vyhradené.