Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský)
Myšlienky.sk
7777 + 3333 myšlienok
 


Hľadaj:

 

Myšlienky > Škola a vedy > Sociológia

MYŠLIENKY

1. Stanovisko, že hodnotné je iba to, čo je užitočné pre pospolitosť, nie je možné udržať. Viedlo by to k hodnotovému ochudobneniu ľudskej existencie. (V.E.Frankl)


2. Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenia svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panický údes nad úplnou izoláciou je možné prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný. (E.Fromm)


3. Rovnako ako moderná masová výroba si vyžaduje štandardizáciu tovaru, spoločenský proces vyžaduje štandardizáciu ľudí a tejto štandardizácii sa hovorí „rovnosť“. (E.Fromm)


4. Kapitalistická spoločnosť je založená na jednej strane na politickej slobode, na druhej strane na trhu ako prostriedku regulácie všetkých ekonomických a tým aj spoločenských vzťahov. (E.Fromm)


5. Ľudia schopní lásky sú v súčasnosti určite výnimkou; láska je v dnešnej západnej spoločnosti nutne okrajovým javom. (E.Fromm)


6. Naša spoločnosť je riadená manažérskou byrokraciou, profesionálnymi politikmi; motivácia ľudí je určovaná masovou sugesciou, jej cieľom je vyrobiť viac a spotrebovať viac a tieto ciele sú určené samé pre seba. Všetka činnosť je podriadená ekonomickým cieľom, z prostriedkov sa stal účel; človek je automat - dobre živený, dobre šatený, ale bez hlbokého, všetko prenikajúceho záujmu o to, čo je jeho špecifickou kvalitou a funkciou. (E.Fromm)


7. Ak je pravda, ako sme sa pokúsili ukázať, že láska je jedinou rozumnou a uspokojivou odpoveďou na problém ľudskej existencie, potom každý spoločenský poriadok, ktorý vývoj lásky relatívne vylučuje, musí v ďalšej perspektíve zaniknúť svojím vlastným rozporom so základnými potrebami ľudskej prirodzenosti. (E.Fromm)


8. Moderný človek je človek más - vysoko socializovaný, ale veľmi osamelý. Ako zostať sám bez toho, že by som bol osamelý. (E.Fromm)


9. Stať sa zainteresovaným do sveta - interesare - inter esse - byť medzi. Teda byť nielen pozorovateľom, ale byť v realite medzi vecami, ľuďmi, vzťahmi. (E.Fromm)


10. Súčasná priemyslová spoločnosť sa točí okolo princípov sebectva, vlastnenia a konzumovania a nie okolo princípov lásky a úcty k životu, ako o tom káže. (E.Fromm)


11. Na sociálnej úrovni môže byť agresívny potenciál jedinca posväcovaný bojom za správnu ideológiu, proti etnickému nepriateľovi, v honbe za obetnými baránkami: agresivita sa tak mení v strašnú silu bez pocitu viny. (E.Fromm)


12. Všetko, čo existuje na zemi, musí byť zamerané k človeku ako k svojmu stredu a vrcholu. (GS 12)


13. Spoločné dobro je súhrn tých podmienok spoločenského života, ktoré umožňujú tak spoločenstvám, ako aj jednotlivým členom dosiahnuť plnším a nehatenejším spôsobom svoju vlastnú dokonalosť. (GS 26)


14. Nemálo je tých, čo sa nehanbia klamstvami a podvodmi vyhýbať spravodlivým daniam a iným spoločenským povinnostiam. (GS 30)


15. Zatiaľ čo široké masy postrádajú doposiaľ to najnutnejšie, niektorí ľudia, a to aj v zemiach menej vyvinutých žijú v nadbytku a rozhadzujú. (GS 63)


16. Totálna inštitúcia je miesto, ktoré slúži súčasne ako bydlisko i pracovisko a v ktorom väčší počet podobne situovaných jedincov odrezaných na ďalšiu dobu od vonkajšej spoločnosti vedie spoločne navonok uzatvorený a formálne spravovaný spôsob života. (E.Goffman)


17. Hlavným rysom všetkých týchto zariadení je, že spájajú pod jednu strechu aktivity, ktoré sú v podmienkach modernej spoločnosti prevádzané oddelene a na rôznych miestach - spánok, práca, voľný čas. (E.Goffman)


18. V totálnych inštitúciách sú všetky činnosti prevádzané nielen v tom istom priestore, ale i pod dozorom tej istej autority, čo je v podmienkach modernej spoločnosti ďalší silne neobvyklý rys. (E.Goffman)


19. Všetky tieto aktivity sú prevádzané za prítomnosti druhých osôb, pričom na všetky tieto osoby je pozerané v zásade rovnako. Všetky aktivity sú prevádzané podľa presného a pre všetkých prísne záväzného rozpisu. (E.Goffman)


20. Tieto inštitúcie sú akýmsi sociálnym hybridom, čiastočne sú formálnymi organizáciami, čiastočne sídelnými komunitami. Sú to zariadenia špecializované na zmenu osobnosti. Každé z nich predstavuje určitý sociálny experiment ukazujúci, čo je možné učiniť s individuálnou psychikou. (E.Goffman)


21. Proti sebe stoja chovanci ústavu a personál, dve celkom oddelené skupiny, ktoré na seba pozerajú cez nepriateľské stereotypy. Vládne medzi nimi veľký sociálny dištanc, neexistuje prakticky žiadna mobilita, ich vzájomne správanie je prísne reglementované, čo len ďalej posilňuje antagonistické stereotypy na obidvoch stranách. (E.Goffman)


22. Neprekročiteľná bariéra, ktorú tieto inštitúcie kladú medzi chovancov a vonkajší svet, ich mimo iného zbavuje meniť role v priebehu všedného dňa. Tým ochudobňuje ich Ja a okliešťuje ich sociálny status. Zároveň im odoberá všetko, čo by im mohlo pripomenúť ich bývalú identitu. (E.Goffman)


23. Totálne inštitúcie potláčajú v novo príchodzích, či už zámerne, či nezámerne, ich koncepciu ich samých, ktorú si vyvinuli vo svojom domovskom svete. (E.Goffman)


24. Sú pretrhnuté rodinné, profesijné i občianske zväzky a namiesto nich dosadený stigmatizovaný status. Cez kolektívne načasovanie všetkých denných aktivít sú eliminované možné oblasti osobného rozhodovania. Sú pretrhnuté, či aspoň narušené kanály komunikácie s vonkajším svetom. Je vyžadovaný úplný rešpekt voči personálu, neraz doprevádzaný vnútenými vzorcami úcty. Nutnosť žiadať o povolenie každej drobnosti uvádza chovancov do permisívnej pozície neprirodzenej pre dospelých jedincov. (E.Goffman)


25. Všetky tieto a ďalšie umŕtvovacie praktiky, ktoré sú koordinovaným útokom na civilné Ja chovanca, bývajú zdôvodňované čisto pragmaticky. V liečebňach pre mentálne chorých sú zdôvodňované ochranou pacienta pred druhými i pred sebou samým, vo väzení za súčasť prevýchovy, v prostredí náboženských organizácií sú zdôvodnené potrebou duchovnej očisty, ktorá má byť dosiahnutá cez disciplinizáciu tela. Často sa jedná len o spätné racionalizácie snahy zoradiť denné aktivity veľkého počtu osôb na malom priestore pri použití minima organizačných zdrojov. (E.Goffman)


26. Človeku je zabránené, aby svoje telo, svoje jednanie a dokonca i myslenie mohol držať bokom, od kontaktov s cudzími osobami a vecami. Nikdy nie je úplne sám, vždy je buď priamo vystavený pohľadom druhých, alebo nemôže tú možnosť aspoň vylúčiť. (E.Goffman)


27. Súkromie chovancov je úplne eliminované. Výmenou za svoje vlastníctvo získavajú uniformné veci inštitúcie. Je na nich vyznačené, že patria inštitúcii a pravidelne sú menené, ako keby mali byť dezinfikované od nabitej identifikácie. (E.Goffman)


28. Dochádza aj k ďalším formám profanácie. Je narušená informačná ochrana vo všetkých veciach týkajúcich sa osobnosti chovanca. Sú prepracované metódy zisťovania údajov o ňom, vrátane tých kompromitujúcich. Za týmto účelom bývajú inštitucionalizované i rôzne formy spovede. Chovanec naopak nemá možnosť získavať žiadne informácie týkajúce sa rozhodovania o jeho vlastných osudoch. (E.Goffman)


29. Systematicky sú atakované a penalizované všetky pokusy brániť zbytky prvšej osobnosti a často i vlastnej dôstojnosti. Tieto prejavy sa stávajú popredným cieľom útokov, v chovancovi je živený pocit, že každý odpor je už vopred márny, nezmyselný a bezvýchodiskový. Až v tomto bode vzniká pravá bezmocnosť, proces umŕtvovania osobnosti je ukončený. (E.Goffman)


30. V totálnych inštitúciách existuje právo každého príslušníka aparátu organizácie disciplinovať každého chovanca. V modernej spoločnosti okrem totálnych ústavov existuje podobný vzťah jedine medzi políciou a občanmi, ktorí sa dopustili určitého priestupku. (E.Goffman)


Ďalšie myšlienky



(c) 1998-2018 Jozef Červeň & LTC, Všetky práva vyhradené.