Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský)
Myšlienky.sk
7777 + 3333 myšlienok
 


Hľadaj:

 

Myšlienky > Človek > Človek

MYŠLIENKY

1. To, že som človek, mám spoločné so všetkými ľuďmi. Že vidím a počujem a jem a pijem, mám spoločné so všetkými zvieratami. Ale to, že som, je vlastné iba mne a patrí to iba mne a nikomu inému, žiadnemu inému človeku, ani anjelovi, ani Bohu, až na to, že som s ním jedno. (Eckhart)


2. Nesnaž sa byť úspešným človekom, radšej sa snaž byť hodnotným človekom. (Einstein)


3. Človek je ten, kto v sebe nosí vyššiu bytosť, než je sám. (Exupéry)


4. Dlho musí žiť, kto sa chce stať človekom. (Exupéry)


5. Ja potrebujem predovšetkým človeka, ktorý je oknom otvoreným k mori, a nie zrkadlom, ktoré ma nudí. (Exupéry)


6. Človek je tým čím je, a nie tým, čo je vyjadrené. (Exupéry)


7. Človek je zmes svetla a tmy; šachovnica bielych a čiernych polí. (kard. Faulhaber)


8. Tri otázky sa týkajú každého človeka - utrpenie, smrť a vina. (V.E.Frankl)


9. Človek je rozmanitosť v jednote a jednota napriek rozmanitosti. (V.E.Frankl)


10. Iba človek môže klásť otázku po zmysle, pochybovať o zmysle svojho bytia. (V.E.Frankl)


11. Byť človekom znamená byť vedomý a byť zodpovedný. (V.E.Frankl)


12. Ako neurológ ručím za to, že je úplne legitímne považovať počítač za model povedzme centrálneho nervového systému. Chyba je až v tvrdení, že človek nie je nič, než počítač. (V.E.Frankl)


13. Podstatným znakom ľudského bytia je to, že sa nachádza v polárnom poli napätia medzi tým čo je a medzi tým, čo má byť, že stojí tvárou v tvár zmyslu a hodnotám, ktoré na neho kladú požiadavky. (V.E.Frankl)


14. Človek začína byť vo vlastnom zmysle človekom až tam, kde ho práve nie je možné vypočítať z danej skutočnosti a prirodzenej viazanosti, ďaleko skôr predstavuje sebe samému zadanú možnosť. (V.E.Frankl)


15. Celým človekom je človek vlastne len tam, kde sa úplne rozplýva v nejakej veci, kde je úplne oddaný nejakej inej osobe. A úplne sebou sa stáva tam, kde sám seba prehliada a zabúda na seba. (V.E.Frankl)


16. Človek je dieťaťom svojho veku. (Freud)


17. Keby sa jednotlivec cítil primárne občanom sveta a keby mohol byť na ľudstvo a jeho výsledky pyšný, objektom jeho narcizmu by sa stalo skôr ľudstvo ako celok, než jeho sváriace sa zložky. (E.Fromm)


18. A tak je od okamihu svojho zrodenia zmietaný medzi dvoma tendenciami: jednou, vynoriť sa k svetlu, a druhou, vrátiť sa späť do lona; jednou, ktorá ho ženie do dobrodružstva a druhou, ktorá v ňom volá po istote; jednou, ktorá ho núti do riskantnej nezávislosti, druhou, ktorá túži po ochrane a závislosti. (E.Fromm)


19. Človek má ako ostatné zvieratá inteligenciu, ktorá mu dovoľuje použiť k dosiahnutiu bezprostredných praktických cieľov myšlienkové procesy; má však okrem toho ešte inú mentálnu vlastnosť, ktorú živočích nemá. Je si vedomý seba samého, svojej minulosti i svojej budúcnosti, ktorou je smrť; svojej malosti a bezmocnosti; je si vedomý druhých ako druhých - ako priateľov, nepriateľov alebo ako cudzincov. Človek prekračuje všetok ostatný život, pretože je pop prvý krát životom vedomým si seba samého. (E.Fromm)


20. Človek stojí tvárou v tvár strašnému konfliktu, že je v prírode väzňom, a že je napriek tomu slobodný vo svojich myšlienkach; konfliktu byť časťou prírody, a predsa byť akoby jej vrtochom; nebyť ani tu, ani tam. (E.Fromm)


21. Základná potreba splynúť s druhým človekom, aby sme prekročili väzenie svojej odlúčenosti, je úzko spätá s iným špecificky ľudským prianím, s prianím poznať „tajomstvo človeka“. (E.Fromm)


22. Jediná cesta plného poznania je v akte lásky: tento akt prekračuje medze myslenia, prekračuje medze slov. Je to odvážne ponorenie do zážitku spojenia. Avšak myšlienkové poznanie, t.j. poznanie psychologické je nutnou podmienkou pre plné poznanie v akte lásky. (E.Fromm)


23. Čím ďalej prenikáme do hĺbky svojej bytosti či bytosti niekoho iného, tým viac sa nám vymyká cieľ poznania. (E.Fromm)


24. Moderný človek sa premenil v tovar; prežíva svoju životnú energiu ako investíciu, ktorá mu je prostriedkom k dosiahnutiu čo najväčšieho zisku so zreteľom k jeho postaveniu a k situácii na trhu osobností. Odcudzil sa sám sebe, ostatným ľuďom i prírode. Jeho hlavným cieľom je výhodný kšeft jeho schopností, vedomostí - jeho samého, jeho „osobnostného balíčka“ s inými, ktorý majú rovnaký zámer spravodlivého a výhodného kšeftu. Život nemá iný cieľ než pohyb, inú zásadu než zásadu spravodlivého kšeftu, iné uspokojenie než konzumovať. (E.Fromm)


25. Ak si človek pestuje o sebe ilúzie, môžu mu poslúžiť ako barly, pretože nevie stáť na vlastných nohách, barly jeho slabosť však len zvyšujú. (E.Fromm)


26. Kristus, nový Adam... v plnej miere odhaľuje človeka samému človeku a dáva mu najavo jeho vznešené poslanie. (GS 22)


27. Človek je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel kvôli nemu samému. (GS 24)


28. Ako môže človek poznať sám seba? Pozorovaním nikdy, skôr však konaním. Skús urobiť svoju povinnosť a budeš vedieť hneď, čo je v tebe. (Goethe)


29. Čím viac som poznával život ľudí, tým radšej som mal svojho psa. (Goethe)


30. Posledný, kto opustí krajinu, zhasne svetlo. (Graffiti)


Ďalšie myšlienky



(c) 1998-2018 Jozef Červeň & LTC, Všetky práva vyhradené.