Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský)
Myšlienky.sk
7777 + 3333 myšlienok
 


Hľadaj:

 

Myšlienky > Čnosti > Miernosť

MYŠLIENKY

1. Mierny nemá zlých žiadostí, ktorými trpí zdržanlivý. (sv.TA III q.7 a.2)


2. Keď počujem, ako sa rehoceš, tak ťa nechcem vidieť zúriť. (A.Berková)


3. Keď niekto v jedení a pití prekročí mieru, treba vedieť, že sa dopustil malých hriechov. Tak isto, kto hovorí viac ako treba, alebo viac mlčí, ako je osožné. (sv.Cézar)


4. Kde je radost, mírnost, klid, tam nemusí lékař jít. (České príslovie)


5. Odpočinok, ako všetko, končí sa únavou. (A.Dumas ml.)


6. Pane, daj, aby som kedy - tedy hladoval, lebo sýtosť robí človeka tupým a lenivým. (G.Falke)


7. Veľkí jedáci a veľkí spáči nie sú schopní vykonať nič veľkého. (Henrich IV.)


8. Opitý muž nepozoruje, kam ide, má totiž vlhkú dušu. (Herakleitos)


9. Veselosť a miernosť sú najlepšími lekármi. (J.Langbehm)


10. Hľadanie rovnováhy je technika, vďaka ktorej dokážeme byť pružní. Pružnosť je pre úspešnú existenciu vo všetkých sférach ľudskej činnosti nesmierne potrebná. (M.S.Peck)


11. Ako sa môžeš prepchávať tým, čo je určené chudobným. (P.Rosso)


12. Pomôž mi Pane byť Božím tmelom, ktorý vytesní medzery medzi ľuďmi. (P.Rosso)


13. Nič nežiadať, nič neodmietať. (sv.Fr.Saleský)


14. Rovnako dôležité je byť mierny v radosti i v bolesti. (Seneca)


15. Múdry človek vie, na čo stačí. (Sylvane)


16. Všetko čo je prehnané, je bezvýznamné. (Talleyrand)


17. Radšej chváľ Pánovu dobrotu a zapamätaj si: Keď jarabica, tak jarabica, keď pôst, tak pôst. (sv.Terézia Avilská)


18. Umiernenosť je katastrofálna vec. Nič nie je také úspešné ako výstrednosť. (O.Wilde)


19. Mierny neprchá pred všetkými potešeniami, len pred nemiernymi a nezhodnými s rozumom. (sv.TA II/I q.34 a.1)


20. Miernosť je základná čnosť. (sv.TA II/I q.61 a.1)


21. Nie je ľahko možné, aby bol zlomený chtivosťou, koho neláme strach, ani aby bol premožený od rozkoše, kto sa osvedčil nepremoženým od námahy. (sv.TA II/I q.61 a.4)


22. Miernosť upúšťa od všetkého, čo vyžaduje užívanie tela, pokiaľ znesie príroda. (sv.TA II/I q.61 a.5)


23. Napríklad v požívaní pokrmov sa ľudským rozumom stanoví miera, aby neškodil zdraviu tela a neprekážal výkonom rozumu, avšak podľa pravidiel zákona Božieho sa vyžaduje, aby človek „trýznil svoje telo a uvádzal ho do služby“ cez odopieranie pokrmu a nápoja a iných podobných. (sv.TA II/I q.63 a.4)


24. Hriechy nemiernosti sú najhanlivejšie, pretože sú v tých potešeniach, ktoré sú nám spoločné so zvieratami, pretože sa týmito hriechmi človek akosi stáva zvieracím. (sv.TA II/I q.73 a.6)


25. Sylogizmus nezdržanlivého má štyri vety. Dve jednotlivé a dve všeobecné. Z nich jedna náleží rozumu - smilstvo sa nemá páchať, iná náleží vášni - potešenie sa má vyhľadávať. Vášeň púta rozum, aby nepostupoval a neuzatváral z prvej, pretože dokiaľ trvá, postupuje a uzatvára z druhej. (sv.TA II/I q.77 a.2)


26. Opilosť u toho, kto nepozná silu vína, nie je hriech, u toho, kto to vie, ale v opitie neverí, je to hriech ľahký. Inak je to hriech ťažký. (sv.TA II/I q.88 a.5)


27. Jej doplnkové časti sú stud a počestnosť, avšak časti podmetu sú odriekanie, striezlivosť, čistota a cudnosť. Časti pripojené sú zdržanlivosť, pokora, tichosť alebo vľúdnosť, skromnosť, dobrá usporiadanosť, upravenosť, priamosť, šetrnosť alebo sebestačnosť a skromnosť alebo prostota. (sv.TA II/II q.143 a.1)


28. Neresť opačná opilstvu je hriech, totiž zdržovať sa vína, hoci to veľmi vadí prirodzenosti a to vedome. (sv.TA II/II q.150 a.1)


29. Najlepší liek proti nemiernosti je nezdržovať sa u pozorovania jednotlivostí. (sv.TA II/II q.162 a.3)


30. Miernosť je tým dokonalejším v človeku, čím viac je zbavený nezriadených žiadostí. (sv.TA III q.7 a.2)




(c) 1998-2018 Jozef Červeň & LTC, Všetky práva vyhradené.